Nedávno si aj evanjelici na Slovensku pripomínali pamiatku upálenia Majstra Jana Husa, kazateľa, učiteľa a teológa. Hus kritizoval mravné poklesky vtedajšej cirkvi, prijímanie peňazí za vysluhovanie sviatostí a náboženských obradov. Hus učil, že veriaci nie je povinný poslúchať pápeža, ak sú jeho nariadenia v rozpore s Bibliou. Učil, že hlavou cirkvi nie je pápež, ale Ježiš Kristus. Z cirkvi bol exkomunikovaný ako kacír, upálený bol 6. júla 1415.
Martin Luther, nemecký teológ, kazateľ, katolícky mních, žil o približne sto rokov neskôr ako Hus. Jeho 95 téz proti predávaniu odpustkov spustilo reformáciu. Všeobecný mravný a vieroučný úpadok vtedajšej cirkvi sa už nedal zakrývať a a dopyt po obrode cirkvi sa už nedal odkladať. Lutherove snaženie smerovalo k náprave cirkvi, nie k založeniu novej. Veľmi skoro však bol Vatikánom označený za kacíra a jeho spisy zakázané. Cisár vydal edikt, ktorým komukoľvek povolil Luthera ako kacíra beztrestne zabiť.
Zdá sa Vám, že stredovek už skončil, a dnes je to iné? Naozaj, dnes už nikoho katolícka vrchnosť nepošle na hranicu. Ale princípy ostávajú. Sú zakotvené priamo v učení Rímskej cirkvi, ktorá svoju moc a mandát odvodzuje od biblických veršov v Matúšom evanjeliu (Mat 16,18). Či sú naozaj pápeži (slovo pápež znamená otec) hlavou cirkvi, dedičmi moci po Petrovi, a Kristovým zástupcom na zemi, na tom sa asi protestanti s katolíkmi nikdy nezhodneme. (Niečo o tom TU , TU alebo TU )
Dogmy o neomylnosti pápeža a jeho primáte nad celou cirkvou po prvom vatikánskom koncile v roku 1869 odmietla časť katolíkov, a tak vznikla Starokatolícka cirkev. Novšie dogmy rímsko-katolíckej cirkvi o Márii neboli v staro-katolicizme prijaté.
V roku 1986 sa konalo ekumenické medzináboženské stretnutie v Assisi, inicializované pápežom Jánom Pavlom II. Kritika z vlastných katolíckych kruhov, že by nemuseli schovávať kríže, aby neurazili predstaviteľov iných náboženstiev, sa neujala. Kritici sú dodnes označovaní za heretikov, extrémistov, na Slovensku vysmievaní ako „pravoverní z Jarka", a samozrejme exkomunikovaní. Na rozdiel od biskupa Bezáka však neboli takí populárni a typickí vrúcnym a ľudským prejavom.
Čo ma však prekvapuje, je prekvapenie slovenských, úprimne veriacich bratov katolíkov, z neodôvodneného odvolania charizmatického biskupa Bezáka. Organizujú sa koncerty, petície škodoradostne podpisujú aj ľudia všeobecne proticirkevne založení. Cirkev sa má vraj reformovať zvnútra. Lenže ako, keď každý, kto vyčnieva z radu alebo sa postaví proti hierarichii, je odvolaný, vylúčený, či označený za liberála? Zmenilo sa niečo od čias stredoveku? Odpustky sa v Rímsko-katolíckej cirkvi predávajú stále, hoci nie vždy priamo za peniaze. Odpustenie hriechov si môžete kúpiť napr. za odriekanie predpísaných modlitieb, za účasť na omši, za účasť na púti do predpísanej destinácie, za návštevu cintorína či za kúpu hierarchiou označených náboženských predmetov. (pozrite TU). Forma je stále dôležitejšia ako obsah, rozhodnutie Vatikánu dôležitejšie než Biblia. Tak prečo to prekvapenie?