Banášoviny

Autor: Igor Iliaš | 23.11.2010 o 12:30 | Karma článku: 11,78 | Prečítané:  3399x

Tento článok je polemikou na tému dnes veľmi populárnych konšpiračných teórií o kresťanstve. Príkladom šírenia populárnych fikcií je napríklad aj rozhovor s pánom Jozefom Banášom pri príležitosti vydania jeho knihy. Rozhovor nájdete tu: http://www.webnoviny.sk/rozhovory/banas-chcem-prispiet-k-naprave-cirk/254708-clanok.html

Autor vo svojej najnovšej knihe rozvíja tézu, že Ježiš bol ženatý. Citujem z rozhovoru: „Nie som jediný, ktorý to hovorí. Bol žid a mal obrovskú autoritu. Slobodný muž v židovstve autoritu nemá."

 

Na inom mieste zas rozvíja teóriu o tom, že Ježiš nebol Boží syn, ale len obyčajný nedokonalý človek. Citujem: „Ak by si ho Boh vyvolil za svojho protekčného syna, pôsobilo by to na ostatných demotivujúco. Napokon v knihe sa jasne píše, že Ježiš sa formálne stal božím synom hlasovaním na koncile v meste Nicea v roku 325 pod predsedníctvom svetského cisára Konštantína. Napokon v evanjeliách nie je nikde povedaný dôvod, prečo si Boh za svojho syna vybral práve jeho."

 

Na inom mieste rozhovoru autor na podporu svojich tvrdení priamo cituje Bibliu a v nej zaznamenané Ježišove slová. Autor volá po širšej diskusii a obviňuje konzervatívnych kresťanov, že si privlastňujú pravdu a diskusie sa boja. Preto by som ako evanjelik týmto blogom rád prispel do tejto diskusie.

 

Problém Ježišovej autority aj napriek tomu, že nebol ženatý, sa dá predsa jasne vysvetliť tým, že bol Pomazaným Božím, a mal veľkú moc činiť znamenia. To ale autor nemôže pripustiť, pretože by ho už ďalej nemohol dávať na úroveň „dobrého učiteľa" do radu s Budhom či Mohamedom a musel by pripustiť, že existuje aj vyššia moc ako ľudský rozum či ľudské pocity a presvedčenia.

 

To, že by sa ľuďom viac páčilo, že Ježiš bol ženatý, ešte neznamená, že to tak bolo. Pri ženatom a život užívajúcom si Ježišovi by sme sa necítili tak trápne. Avšak od úspechu fikcie Dan Browna je len otázkou času, kým dostatočný počet „učencov" a „filozofov" nezačne túto mantru dookola omieľať, až sa začnú jeden na druhého odvolávať a vyhlasovať to za fakt. Veď to predsa všetci hovoria! Zadanie je jasné, už len treba nájsť, resp. poskladať rôzne indície tak, aby sa potvrdilo naše presvedčenie. Avšak to, že väčšina si želá, aby niečo bola pravda, ešte neznamená, že sa to pravdou aj stane. Autor na podporu iných svojich tvrdení priamo cituje Ježišove slová z Biblie. Takže uznáva jej hodnovernosť. Životopis Ježiša nájdeme v štyroch evanjeliách, v nich sa o tom, že by bol ženatý nepíše. Navyše sa v nich Ježiš priamo sám vyhlasuje za Božieho syna, aj napriek tomu, že vedel, že bude za to ukrižovaný. Je samozrejme možné spochybňovať aj historickú pravdivosť týchto evanjelií, to by sa ale na iných miestach nemohol autor rozhovoru odvolávať na Ježišove slová vtedy, keď sa mu to hodí. V tých istých evanjeliách Ježiš hovorí o svojom poslaní, prečo prišiel na zem. Nie je to preto, aby sa oženil, splodil kráľovskú dynastiu a ovládol svet. Hovorí, že Jeho kráľovstvo  nie je z tohto sveta. 

 

Autor píše, že ak by si ho (Ježiša) Boh vyvolil za svojho protekčného syna, pôsobilo by to na ostatných demotivujúco. (Mimochodom, toto vyvolenie nájdete tiež priamo v evanjeliách, z ktorých autor cituje). Ja sa ale pýtam: ako by mohol jeden a ten istý Boh raz poslať Ježiša, aby učil „Miluj blížneho svojho ako seba samého!", a potom vzápätí poslať Mohameda, aby učil: „A zabíjajte ich kdekoľvek ich nájdete a vyháňajte ich z miest z ktorých vás vyhnali, pretože prenasledovanie je horšie než zabitie. A nebojujte s nimi na Neporušiteľnom mieste uctievania, pokiaľ vás sami nenapadnú, ale ak vás napadnú, zabite ich potom. Taká je odmena neveriacich.. A bojujte proti nim, až kým prenasledovanie neustane a nebude iné náboženstvo, iba Alahovo.(Sura 2:191, 193)

 

Ako by mohlo poslať Ježiša, ktorý učil, aby muž a žena boli jedným telom, t.j. aby žili v manželstve a boli si verní, a potom poslať Mohameda, aby učil polygamiu a že žena je len menejcenné stvorenie? Ako by mohol jeden a ten istý Boh poslať Ježiša, ktorý priniesol odpustenie a vykúpenie skrze vieru, a nie skrze vlastných skutkov, a potom poslať Budhu, ktorý učil, že niet ospravedlnenia, že utrpenie je trestom za hriechy minulých životov, a že zo sveta sa máme vlastnými silami odpútať meditáciou? 

 

Kritika pomerov v (katolíckej, ale nie len katolíckej) cirkvi je žiaľ pravdivá a výstižne podaná. Mnohokrát v histórii aj dnes sa zamerali cirkevní hodnostári na budovanie vlastného, a nie Božieho kráľovstva. Spoliehať sa ale len na vlastné ľudské sily a samospasenie nikam nevedie. Odporúčam prečítať si životopis filozofa Nietzcheho, ktorý hlásal, že človek sa môže evolúciou vyšľachtiť k vyššiemu ideálu a dobrote. Neskončil dobre ani on ani pokračovatelia v jeho učení (nacisti). Ľudia sme hriešni.

 

Súhlasím s autorom knihy v tom, že nás nespasí formálne členstvo v tej, či onej cirkvi a že viera sa má prejavovať aj skutkami. Nič nové pod slnkom, aj toto je v Biblii. To, že kresťania podľa nej nežijú, je žiaľ, tiež pravda. Celý problém je v tom, že my ľudia stále očakávame, že nastane (napríklad po voľbách J) konečne raj na zemi, že sa už konečne budeme mať dobre. Biblia ale píše niečo iné, skúste to tam pohľadať. Autor rozhovoru radí rozmýšľať, tak čítajme a rozmýšľajme! 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Smrť manžela premietla do výstavy: Šialene ma to zmenilo, v zrkadle je niekto iný

Ľudmila Kasaj Poláčková prijala smútok ako súčasť života.

Autorská strana Michala Havrana

Mandát ťa neoprávňuje písať jazykom stoky (píše Michal Havran)

Náš Ľuboš, ako sa on vyzná!


Už ste čítali?