Čo sa zmenilo od 17 novembra

Autor: Igor Iliaš | 22.11.2010 o 21:58 | Karma článku: 5,35 | Prečítané:  872x

Veľa sa toho vraj od revolúcie 17. Novembra 1989 nezmenilo.  Vraj sme stále chudobní, ovládaní veľmocami , a pri koryte sú stále tí istí.

Vyrastal som na socialistickom sídlisku, rodičia pracovali v štátnom výrobnom podniku, niečo si z tej doby ešte pamätám. Pri našom paneláku je parkovisko. Vtedy poloprázdne,  tí zámožnejší tam parkovali svoje škodovky, žigulíky, sem tam nejaký trabant, dácia. Dnes je to parkovisko preplnené. Luxusné limuzíny či džípy už zabrali aj miesto, kde sme hrávali futbal či asfaltové ihrisko za domom.  A to sa z toho paneláku tí zámožnejší už dávno odsťahovali do rodinných domčekov a víl v blízkom okolí mesta. Ľudia väčšinou doma nemali ani vežu ani video, dnes sú domáce kiná, DVDčka či plazmy súčasťou pomaly každej izby. Umakartové jadrá sú minulosťou, nahradili ich honosné murované obkladané kúpeľne. Za socializmu sme na sídlisku mali jedny potraviny, drogériu a mäsiareň, kde toho veľa nemali. Dnes mi letáky stále preplnených super a hyper marketov vypadávajú z príliš tesnej schránky...  A že koľko stálo mlieko vtedy a dnes? Mlieko stálo dve koruny, pivo dve osemdesiat.  Priemerný hrubý plat bol v ČSSR v roku 1989 v 3 170 Kčs, v čistom 2 500 korún. Dnes je priemerná hrubá mzda na Slovensku 758 Eur, teda 22 835 Sk. Aj vtedy aj dnes väčšina populácie priemernú mzdu nedosahovala, preto je to možné porovnávať. A čo to slávne socialistické mlieko? Ak dnes stojí mlieko okolo 0,7 Eura (v akcii v hypermarkete zoženiete aj trvanlivé za 0,5 Eur), tak oproti „zlatému socializmu" zdraželo 7 až 10-násobne. Platy tiež vrástli viac ako 7-násobne.  Z priemerného zárobku si môžeme dovoliť viac aút, potravín či domácich spotrebičov, viac sa však narobíme na byt či faktúry za plyn alebo teplo. Zdá sa však, že aj to je nám málo. Stále sa porovnávame so Švajčiarskom či Nórskom, ekonomicky najvyspelejšími krajinami sveta.

Podobne je možné pozrieť sa na námestia a ulice našich miest. Kedysi  šedivé, špinavé a kontajnermi zapratané historické centrá miest, ktoré sa „vyfarbili" akurát tak počas návštevy člena ÚV KSČ. Dnes obnovené, živé historické centrá plné kaviarní a reštaurácií.

Za socializmu sme ako chlapci nemohli mať klubovňu v kočikárni paneláku. To by musel schváliť nejaký výbor. Nemohli sme vlastne mať nijakú neoficiálnu aktivitu mimo pionierov či ROH. Všetko bolo riadené z Prahy a tam sa nemohli robiť závažné rozhodnutia bez schválenia v Moskve. O Slovensku vo svete nikto nechyroval. Dnes sa slovenské NIE gréckej pôžičke napriek nátlaku svetových finančných kruhov, ktoré tam majú uviaznuté svoje pohľadávky, berie ako príklad hodný nasledovania v mnohých západoeurópskych krajinách a diskutuje sa o ňom na svetových ekonomických fórach.  

O možnostiach cestovať len s občianskym preukazom až do Francúzska či slobodne písať tento blog ani nehovorím.

Na druhej strane, pri politickej moci boli doteraz naozaj väčšinou tí istí. Príbeh mečiarovskej divokej privatizácie, či nadeľovanie svojim firmám zo štátneho pod heslom „sociálna demokracia" tiež . Čo sme si zvolili, to máme.  Súčasná vláda je však 20 rokov po revolúcii prvá bez bývalých (či súčasných inak volajúcich sa) komunistov. To ju síce nerobí automaticky lepšou, ale nejaká zmena to predsa len je, nemyslíte?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ak sa potvrdia väzby Jankovskej na Kočnera, Gál tajomníčku odvolá

V prípade, Smer bude na Jankovskej zotrvaní trvať, Gál zváži svoje pôsobenie na ministerstve.


Už ste čítali?