Nie je to až také zlé

Autor: Igor Iliaš | 21.11.2012 o 12:55 | Karma článku: 7,57 | Prečítané:  636x

Základný pocit z verejného života je u nás všeobecne považovaný za dosť smutný. Vládne apatia, a ak sa aj niekto odváži nejako zaprotestovať, vždy sa nájde lynčuchtivý dav, ktorý vytŕčajúcu hlavu tlačí dole. Sklamaní, o ilúzie obraní, často počujeme vetu „odchádzam zo Slovenska". Už len zistiť kam. Myslím, že na západ to je lepšie len po ekonomickej stránke (zatiaľ). V médiách toho veľa pozitívneho tiež nenájdeme. Ale, je to naozaj až také zlé ?

Pod našim panelákovým oknom blikala, a neskôr načisto zhasla lampa. Hneď prvý názor na schôdzi zástupcov bol čosi v zmysle že sa to ani neoplatí nikam hlásiť, veď aj tak sa na tom už dosť nabalili. A predstavte si - stačil jeden email na mestský úrad a lampa bola do týždňa opravená. 

Na rodičovskom združení v škôlke zazneli výčitky, kde sú mestskí poslanci, zároveň s odpoveďou, že na to kašlú, veď nie je pred voľbami. A čuduj sa svete, nový vchod s plotom bol postavený do mesiaca, práve vďaka iniciatíve poslancov (a veru tých, ktorých by som ja nikdy nevolil).

Na sídliskovom detskom ihrisku sa zlomili oceľové profily na retiazkovej hojdačke. To bolo frflania mamičiek! Hoci stačilo pár emailov mestským zastupiteľnom a okrem hojdačiek bola natretá aj lavička. A dvaja iniciatívni oteckovia opravili aj preliezku.

Pokazenú signalizáciu, ktorou si privoláte zelenú na prechode pre chodcov stačilo riešiť jedným emailom na mestskú políciu. Minule mi dokonca zastavil šofér autobusu, keď som dobiehal. Predavačky v potravinách sa usmievajú. Inokedy som bol  u nás na sídlisku svedkom rozhovoru susedy a bývalého spolužiaka, ktorý žije v Írsku. On si aj trochu poťažkal, ale bol rád, že je doma nachvíľu, zrazu tu videl veľa dobrých vecí, čo všetko mu chýba a aké je to tu fajn. V kontraste s večnou kritikou na všetko od domácich. 

Vraj sme my ľud nekultúrny, ale keď čítam ponuku všetkých tých divadiel, klubov a koncertov najrozličnejších žánrov na plagátoch v meste, tak je mi ľúto, že nemám šancu väčšiny z nich sa zúčastniť.

V novinách čítam, že všetci úradníci sú banda arogantných príživníkov. Nemôžem to potvrdiť. Panie na mestskom či živnostenskom úrade, alebo v sociálnej poisťovni či úrade práce a rodiny sa mi vždy snažili vyjsť v ústrety.

Touto cestou by som chcel opätovne poďakovať tej milej pani, ktorá mojej chorej dcére prepustila svoje miesto v čakárni u ušného, hoci tam čakala už vyše hodiny.

O tom sa to tu presviedčam, aby ma z tej blbej mediálnej nálady neporazilo. Nepozerať večerné správy tiež pomáha.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?