Tu narážame na odlišné chápanie pojmu tolerancia. Tolerancia v pôvodnom význame a tak, ako by ju mal chápať a vyznávať každý, znamená spoznať a rešpektovať (iných, ich zvyky atď.) bez podieľania sa na nich. Alebo znášať a vychádzať s niečím, s čím nesúhlasím alebo čomu nerozumiem. Tento postoj je biblický, a preto ak sa ho ľudia držali, mohli dlhé stáročia v pokoji žiť vedľa seba v jednom meste židia s kresťanmi, Maďari s Nemcami či Slovákmi. V novodobom „modernom" význame sa však tolerancia chápe ako rovnocennosť všetkých názorov a hodnôt, všetky musia byť rešpektované a uznávané. Pravda je relatívna. Problém je však v tom, že hodnoty Ku-Klux-Klanu alebo nacizmu si nezaslúžia rešpekt ani uznanie. Liberál, riadiaci sa princípom „nech si každý robí, čo chce, a verí, čomu chce", však zákonite narazí na neriešiteľný problém, ako si vymôcť tento postoj od iných ľudí, ktorý tento princíp nevyznávajú. Pre ilustráciu: feministická aktivistka za práva žien, ktorá hoci nesúhlasí s praxou dievčenskej obriezky praktizovanej niektorými africkými kmeňmi, musela na základe svojho liberálneho presvedčenia uznať, že ak je to ich kultúrna tradícia, majú na to právo a ona ako predstaviteľka (zlého) západu proti tomu nemôžeme konať.
Najnovšie dali liberáli zo SaS do súvisu náboženskú slobodu vo svete v súvislosti s novou vlnou prenasledovania kresťanov najmä v moslimských krajinách, s „právami" sexuálnych menšín na Slovensku - chcú presadiť zriadenie „Výboru pre práva gayov, lesbičiek, transgender osôb a bisexuálov". Samozrejme financovaný z našich daní. Na Slovensku nikto nezakazuje dvom osobám (nie len) rovnakého pohlavia žiť spolu a problém nie je ani dedičské právo ani osobné údaje (všetko sa dá spísať u notára). Neviem o akých právach sa hovorí, nie je právo ako právo. Otvorene sa už hovorí o práve homosexuálov adoptovať si deti. V Nemecku už vyšli osvetové brožúry, na ktorých je deťom vysvetľované, že rozvod a rozpad rodiny len preto, že otec si našiel milenca je normálna vec konaná z lásky.
Európsky súdny dvor zakázal v mene rovnosti poisťovniam poskytovať lacnejšie poistky ženám, len preto, že menej rizikovo šoférujú a žijú dlhšie.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zahrnula antikoncepčné prostriedky do zoznamu základných liečiv (?), ktoré by mal štát finančne sprístupniť pre všetky osoby. Povinnosť zabezpečiť prístup žien k finančne dostupným antikoncepčným prostriedkom je vraj povinnosťou štátu (ako inak, financovaná z našich zdravotných odvodov).
Snažím sa pochopiť zmýšľanie moderného liberála a v hlave sa mi vynárajú otázky:
Nemali by sa liberáli už z princípu snažiť o zredukovanie vplyvu štátu na život jednotlivca (a nie naopak)?
Plánuje sa aj výbor obhajujúci pedofilné správanie (veď oni za to tiež nemôžu)?
Plánuje sa aj výbor obhajujúci zoofilné praktiky (veď tým nikomu neubližujú)?
Plánuje sa aj výbor na ochranu práv heterosexuálov (nech je rovnosť)?
Keď bude štát preplácať hormonálnu antikoncepciu ženám, čo bude preplácať mužom? A ako sa bude vyhodnocovať rovnosť (kondómy sú myslím lacnejšie a netreba používať obom naraz aj jedno a druhé)? Bude štát vyplácať náhradu tým, čo žiadnu antikoncepciu nepoužívajú?
Proti akej chorobe je „liek" zvaný antikoncepcia?
Prečo by mal štát najprv podporovať ľudí, aby nemali deti, a potom po rokoch, keď už chcú ale nejde to, znova platiť za umelé oplodnenie? A popri tom riešiť dôchodkový systém, keďže populácia starne a vymiera?
Prečo by mal štát finančne podporovať homosexuálne páry, ktoré deti mať prirodzene nemôžu, resp. financovať nákladné umelé oplodnenie lesbám, keď to môže mať prirodzene a zadarmo?
Ktorý výbor zabezpečí deťom adoptovaných homosexuálmi ich práva? A aké sú to vlastne práva?
Zabezpečí mi nejaký výbor rovnaký plat ako majú iní ľudia na mojej pozícii alebo šéf? Mám právo bývať v rodinnom dome, a nie vpaneláku? Zabezpečí mi štát v rámci práva na zdravie rovnaký prístup k moru a do liečivých kúpeľov, ako majú Chorváti či Bardejovčania? Vznikne aj výbor pre zabezpečenie rovnakej dĺžky života mužov a žien?
Načo všetko mám ešte právo?
