Organizátorom Hodiny Zeme je celosvetová ochranárska organizácia WWF (World Wildlife Fund) spadajúca pod OSN, ktorej poslaním je zastavenie ničenia prirodzeného prostredia a vybudovanie budúcnosti, kde ľudia budú môcť žiť v harmónii s prírodou. Pripomínať si genialitu stvorenstva na Zemi, nespočetných väzieb medzi všetkým živým i neživým, určite nezaškodí. Bojovať proti drancovaniu a koristníckemu správaniu sa ľudstva k prírode je tiež chvályhodné. Je však celosvetové vypínanie svetiel z tohto pohľadu naozaj prínosom?
Environmentálni aktivisti argumentujú dosiahnutými úsporami elektriny. Náhle vypnutie osvetlenia celých ulíc či dokonca mestských častí však spôsobuje vrásky na čele dispečerom prenosových sústav, náhle zníženie a opätovné zvýšenie spotreby vôbec neprispieva k efektívnosti výroby elektriny, a teda ani k ochrane životného prostredia. Otázne je, ako premietnuť zanedbateľné úspory elektriny počas jednej hodiny na celý rok - budeme sedieť pri sviečkach celoročne? Sviečky sa vyrábajú z ropy - z parafínu, ťažkého uhľovodíka, a teda aktivistami nenávideného fosílneho paliva.
Na Slovensku najväčší výrobca elektriny spoločnosť Slovenské elektrárne - ENEL v roku 2010 vyrobil až 75% elektriny v jadrových elektrárňach. Výkon jadrovej elektrárne vôbec nie je jednoduché regulovať. Jadrové elektrárne vyrábajú elektrinu konštantne v tzv. základnom pásme záťaže, a špičkovú spotrebu počas dňa pokrývajú najmä vodné elektrárne a turbíny či iné generátory v teplárňach a priemysle, väčšinou na uhlie či zemný plyn. Preto je tzv. nočný prúd u nás pomerne lacný - jadrová elektráreň sa nedá na noc vypnúť. Prínos vypínania nočného osvetlenia je tak otázny.
Štúdia inštitútu „The Ayn Rand Institute" [1] píše: „Účastníci akcie (Dňa Zeme) si užijú 60 minút tmy, v bezpečí a s vedomím, že život ochraňujúce prínosy priemyselnej civilizácie znamenajú len jedno vypnutie svetla... Oželejú jednu bezvýznamnú hodinu bez osvetlenia. A čo tak Mesiac Zeme... Skúste stráviť mesiac chvením sa v tme bez vykurovania, elektriny, chladničky; bez elektrární, bez žiadneho produktu zjednodušujúceho prácu, šetriaceho čas, bez žiadneho produktu, ktorý mohol vzniknúť len vďaka priemyselnej energii".
Bjorn Lomborg, autor knihy „Skeptický environmentalista", píše: „Je životne dôležité urobiť solárne a iné nové technológie lacnejšími oproti fosílnym palivám, takže budeme môcť vypnúť uhlíkové zdroje energie na oveľa dlhšiu dobu ako na jednu hodinu a zároveň udržať planétu v chode. Fosílne palivá nám bezpochyby umožnili osvetlenie a s ním aj ochranu pred mnohými živlami. Je iróniou, že symbolika dneška nás vracia späť do éry temna." [2]
Od roku 2007, od kedy sa počas Hodiny Zeme vypína osvetlenie napr. Eiffelovej veže, Opery v Sydney, a tiež verejného osvetlenia celých ulíc svetových metropol, sa vyskytli aj iné, celkom bizarné udalosti. Mnohí mladí ľudia napríklad volia jazdu mestom po tmavej ulici len pre zábavu, čo nie je veľmi úsporné správanie. Vo Fínsku došlo k zrazeniu staršieho pána, ktorý kráčal po ulici namiesto chodníka. Polícia poznamenala, že nedostatok osvetlenia mohol hrať rolu v tomto prípade so smutným koncom.
Všetky argumenty zdravého rozumu sa však strácajú pri efektnom pohľade z družice porovnávajúcom svetové metropoly v plnej prevádzke a počas vypnutia svetiel. Takto ilustrované správy sa lepšie vynímajú v hlavnom spravodajstve. Narastajúca popularita Hodiny Zeme má však aj ďalší, s nadsadením by sa dalo povedať, že duchovný rozmer. Od kedy väčšina západnej civilizácie prestala hľadať spásu v Bohu, akcie na uľavenie vlastnému svedomiu sú čoraz žiadanejšie. Stačí raz do roka vypnúť žiarovku, a odpustok za konzumný štýl života je na svete. Na podobnom princípe funguje aj globálny obchod s emisiami, kde si znečisťovatelia - hriešnici kupujú odpustky (emisné povolenky) od štátov s lepšími štatistikami a kvótami. Výsledkom je ďalší rast emisií CO2, ktoré sú aj tak zdraviu úplne neškodné a na globálne otepľovanie pravdepodobne nemajú vplyv, a mnohé korupčné škandály. Uľaviť svedomiu si môžete aj zakúpením výrobku s označením „Fair Trade". Pomôžete tým jednému drobnému výrobcovi z tretieho sveta, avšak tisíce iných ostane bez šance uplatniť sa so svojimi výrobkami na západných trhoch, ktoré spoľahlivo chránia ochranné clá a dovozné kvóty. Aj keby sa výrobcom z tretieho sveta podarilo prekonať tieto bariéry, konkurovať napr. štedro dotovaným domácim poľnohospodárom nemajú šancu. Občan EU tak zo svojich daní platí dotácie vlastným, aby ich ochránil pred zdravou konkurenciou, čím si zdražuje vlastné potraviny a dopláca na to sám. A potom rozcítený nad obrázkami chudoby z Afriky či Ázie vyťahuje peňaženku opäť, aby si kúpil odpustok v podobe zahraničnej rozvojovej pomoci, ktorá aj tak väčšinou skončí v rukách skorumpovaných miestnych mocipánov. Ale hlavne že svedomie máme čisté, veď spoločne toho môžeme pre našu Zem toľko dokázať!
Zdroje:
[1] The Real Meaning of Earth Hour, Ayn Rand Institute, March 23, 2009
[2] Hour of no power increases emissions, The Australian, March 27, 2009
