Evanjelici a finančná odluka cirkvi od štátu

Autor: Igor Iliaš | 23.3.2011 o 13:07 | (upravené 23.3.2011 o 13:30) Karma článku: 9,59 | Prečítané:  2204x

Všeobecná verejná mienka je asi takáto: cirkev je banda senilných a úchylných darmožráčov, čo vodu kážu a víno pijú. Niežeby to niekedy nemohla byť pravda, avšak málokedy tento obraz vychádza z osobnej skúsenosti (koľko farárov poznáte osobne?). Väčšinou ide o mediálny obraz. Na jeho základe je len logické, že zatrhnutie financovania cirkvi zo štátneho rozpočtu sa javí ako správna vec. Aj napriek tomu, že cirkevné sociálne či zdravotné zariadenie je nakoniec vždy akosi atraktívnejšie na odloženie starého chorého príbuzného než štátny ústav, ateisti odmietajú prispievať na niečo, čo nechcú.

Aby bolo jasno, som za finančnú odluku cirkvi od štátu. Nezaškodilo by odlúčiť aj šport či kultúru, veď prečo by som mal zo svojich daní financovať policajné manévre počas zápasov Slovana a Spartaka? Finančná odluka cirkvi od štátu by jej priniesla nezávislosť a väčšiu dôveryhodnosť. V evanjelickej cirkvi (ďalej len „ECAV" - Evanjelická cirkev augsburského vyznania) toto už čiastočne realizujeme. Každý člen si platí cirkevný príspevok. Na nové kostoly sa vyhlasujú zbierky. Za účelový milodar vám dá farár alebo dozorca príjmový doklad. Hoci mediálny obraz je taký, že celá cirkev si pohodlne mastí bruchá za štátne, realita je opäť raz odlišná.

 

Súčasný systém financovania nastavili komunisti v roku 1949, zákon platí dodnes. ECAV už vtedy namietala proti systému, ktorý prostredníctvom financovania a akože odbremenenia cirkvi od starostí s financovaním zavádzal priamu štátnu kontrolu. Piešťanský manifest Spolku evanjelických kňazov na Slovensku sa postavil jasne proti. Jeho autori v ňom vyjadrili nesúhlas s tým, aby štát preberal povinnosti i práva predstaviteľov evanjelickej cirkvi starať sa o vecné potreby svojej cirkvi, pretože by tým stratili morálne právo menovať cirkev svojou. Namietajú, že oslobodenie od priameho prispievania na riadne potreby cirkvi by mohlo osudovo narušiť stáročný poriadok, keď sa na majetok skladali a zároveň zaň boli pred Bohom zodpovední samotní veriaci. Autori manifestu priam prorocky už vtedy predpokladali, že neskoršie rázne zrušenie štátnej protekcie pri odluke privodí krízu.

 

Aj napriek tomuto po komunizme zdedenému systému tvorí dnes financovanie ECAV zo štátneho rozpočtu len 24%-ný podiel. Z milodarov, ofier a cirkevného príspevku (označovaný aj ako „cirkevná daň"), si vie ECAV vykryť 27% potrieb. Zisky z prenájmu a iné majetkové výnosy tvoria 16% celkových nákladov. Zvyšok tvorí podpora zo zahraničia, podpora z miestnej a regionálnej samosprávy [1]. Cirkvou založené občianske združenia zamerané na prácu s deťmi a mládežou či starostlivosť o núdznych, chorých a umierajúcich, sa už dnes uchádzajú o asignáciu 2% z dane z príjmu.

 

Podiel financovania ECAV

Zdroj: Analýza financovania ECAV [1]

 

Zvykli sme si v dnešnej dobe všetko hodnotiť cez peniaze. Rovnosť pohlaví sa chápe ako rovnaká výška platu. To, že žena - matka nedosahuje vedúce pozície preto, že nemá toľko času venovať sa pracovnej kariére ako muž, sa berie ako diskriminácia. V jednom z návrhov deklarácie Rady Európy sa vyhlasuje boj proti sexistickým stereotypom v médiách - vrátane materstva (?!).  Podľa európskych návrhov by žena mala odovzdať svoje dieťa štátu do jaslí či škôlky čo najskôr, aby sa mohla venovať kariére a vyrovnať sa mužovi. Ani keby mať rodinu nebola žiadna kariéra. V optike peňazí samozrejme ani nie je. Skôr záťaž.

Ľuďom, ktorí vidia len ekonomickú stránku veci, je potrebné pripomenúť, že štát na (všetky štátom uznané) cirkvi prispieva peniazmi z verejných financií vo výške asi 37,5 miliónov eur ročne (údaj za rok 2010). Pre porovnanie, v roku 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 15 337 011 000 Eur [2]. Financovanie cirkví - tŕň v oku mnohých „moderne zmýšľajúcim" ľuďom - tak štát stojí 2,4 ‰ promile svojich výdavkov. Kto zráta, koľko štát stáli všetky predražené tendre, či široko ďaleko najdrahší hokejový štadión v BA? Väčšina z balíka určeného na cirkvi ide na (mizerné) platy duchovných. Výstavbu, prevádzku, obnovu budov i energie si už teraz platíme sami. Nezabúdajme, že dane platia aj veriaci ľudia. Odluka by teda nemala úplne rušiť spoluprácu medzi štátom a cirkvami, ale namiesto paušálneho preplácania výdavkov radšej adresne podporovať konkrétnu činnosť cirkvi (výchova, vzdelávanie, voľnočasové aktivity, sociálna a zdravotná starostlivosť a pod.). Tak alebo onak, kresťania by tiež nemali zabúdať na to, že Ježišovo kráľovstvo, kde majú občianstvo, nie je z tohto sveta (Jn 18, 36) a že treba dávať cisárovi čo je cisárovo, a Bohu čo je Božie (Mt 22, 17-22; Lk 20, 21-26). Štát nie je ani univerzálny, ani spravodlivý, ani nikdy nikoho nespasil a nespasí. Človeka usmerňujú aj iné ako štátne zákony. Lepšie financovanie polície či súdov nezabezpečí, že prestaneme kradnúť a zabíjať, lepšie financovanie škôl nezabezpečí, že budeme čestnejší a morálnejší, lepšie financovanie zdravotníctva nezabezpečí, že budeme žiť zdravo a večne...

 

Zdroje:

[1] Dušan Vagaský, Komisia pre prípravu ekonomickej samostatnosti ECAV: Finančná odluka, in: Evanjelický posol spod Tatier 11/2011, str. 6,7

[2] Štatistický úrad SR

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?