Veda vs. viera

Autor: Igor Iliaš | 25.2.2011 o 14:06 | (upravené 31.3.2011 o 14:23) Karma článku: 7,19 | Prečítané:  2438x

Vo všeobecnom povedomí dnešných ľudí sa veda stavia do protikladu k viere. Veda vraj postupne odhaľuje čím ďalej tým viac bielych miest, ktoré sa dovtedy vysvetľovali pomocou náboženstva. Náboženstvo a viera sa tak postupne stávajú nepotrebné a zastarané, postupne sa nahradzujú vedeckým naturalizmom, svetonázorom, podľa ktorého existuje len materiálny svet a všetko dianie sa dá vysvetliť pomocou prírodných zákonov. Príkladom takéhoto svetonázoru je napríklad aj vedecko-fantastický seriál Star-Trek. Jeho tvorcovia predpokladali, že na základe prírodných zákonov musí byť vesmír plný života, a tiež, že ľudstvo sa raz evolučne dopracuje k ideálnej spoločnosti, bez peňazí a bez zla. Takéto myslenie však nie je príznačné len tvorcom utopististických seriálov. Aj v bežnom živote väčšina ľudí verí, že raz bude lepšie. Aj vďaka vedecko-technickému pokroku a prekonaniu náboženských dogiem.

Ak sa dnes veriaci človek vyjadrí k nejakej vedeckej teórii, okamžite je vytláčaný na okraj diskusie narážkami na prekonané a zastarané predstavy o Zemi ako plochej doske. Hoci predstava o plochej Zemi nie je nijak typická pre kresťanskú vieru, je jej neustále pripisovaná. V Biblii sa plochosť Zeme nikde nespomína. Táto historická ľudová predstava tu bola jednoducho preto, lebo nebola všeobecne dostupná žiadna iná. Aj napriek tomu, že v Biblii sa spomína kruh zeme (Izaiáš 40:22), alebo zem zavesená v prázdnote nad ničím (Jób 26:7).

  

SPOR O HELIOCENTRIZMUS

Nazeranie na svet očami viery a očami vedy sa však historicky až do 19. storočia vôbec nestavalo proti sebe. Dnes je ako typický spor vedy a viery predstavovaný spor o heliocentrizmus.

Mikuláš Kopernik (1473 - 1543), bol poľsko-nemecký astronóm, filozof, humanista, kanonik v katolíckej cirkvi a ekonóm; významný predstaviteľ renesančnej filozofie; nahradil geocentrický obraz sveta heliocentrickým. Kopernik, sám vážený člen katolíckeho kléru, nemal nijaké problémy pre svoje vedecké názory. Jeho heliocentrická hypotéza bola známa od roku 1514. V roku 1533 prebehli v Ríme prednášky o Kopernikovom modeli, na ktorých sa so záujmom zúčastnili niekoľkí kardináli, dokonca sám pápež Klement VII. V roku 1536 arcibiskup Schönberg listom nabádal Kopernika k urýchlenému publikovaniu jeho myšlienok. Heliocentrizmus bol, ako hypotéza, prednášaný dokonca aj na univerzitách a zaoberali sa ním aj jezuiti [2].

Giordano Bruno (1548 - 1600), upálený v Ríme, je predstavovaný ako prvá obeť boja cirkvi proti heliocentrizmu. Pravdou ale je, že Bruno bol upálený najmä ako čarodejník a heretik. Podľa Cavendishových Dějin magie Bruno „dúfal v zrušenie kresťanstva a obnovenie egyptského náboženstva", „otvorene priznával, že nadprirodzené sily, ktoré svojou mágiou ovláda, sú diablami" a okrem iného bol tento skrachovaný dominikán exkomunikovaný ako luteránskou tak aj kalvínskou cirkvou. Brunovo vedecké presvedčenie pri odsúdení nezohrávalo výraznejšiu úlohu, hoci jeho široké rozvinutie heliocentrizmu, z ktorého vyvodzoval závažné teologické dôsledky (spochybnenie božskej podstaty Ježiša Krista, panteizmus...), mu pred tribunálom určite nepomohlo. Jeho proces začal byť interpretovaný ako protivedecký až v 19. storočí [2].

Pamätám si, ako farbisto nám súdružka učiteľka na základnej škole líčila prípad osvietenca a zástancu vedy a rozumu Galileo Galilei (1564 - 1642), v spore s dogmatickou tmárskou cirkvou. Galileo bol taliansky filozof, fyzik, astronóm, matematik obdobia renesancie, jeden zo zakladateľov súčasnej experimentálno-teoretickej prírodovedy. Dodnes je mnoho ľudí presvedčených, že Galileo bol upálený. Vetu "A predsa sa točí !" však Galileo nikdy nevyslovil. Tú si vymyslel v r. 1757 novinár Giuseppe Barreti [3]. Galileo zomrel prirodzenou smrťou a pre svoje názory nikdy nebol mučený. Vo vedeckom spore s katolíckou cirkvou sa Galileo viac krát mýlil, zastával názor, že morský príliv je spôsobovaný zemetrasením a protinázor sudcov, že je spôsobený príťažlivosťou mesiaca označoval za imbecilný. Dopustil sa i ďalšieho omylu, keď považoval kométy, ktoré sa objavili na oblohe v r. 1618 za "optický klam", zatiaľ čo vatikánski astronómovia ich považovali za reálne telesá [3]. Nuž, aj majster sa môže mýliť.

Astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies - to bol nemecký protestant Johannes Kepler (1571 - 1630). Objavom tzv. Keplerových zákonov rozriešil definitívne spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech Kopernikovej teórie. Keplerove zákony je možné použiť i na popis ďalších telies, ktoré sa pohybujú v gravitačnom poli Slnka, napr. umelých družíc. Kepler bol nábožensky založený a vo svojich dielach sa často odvolával na Boha.

 

VEDA PROTI VIERE ?

Nebolo tomu však vždycky tak. Počiatok obdobia, v ktorom sa kresťanská viera a veda začali stavať proti sebe, siaha len do konca 19. storočia. Dovtedy sa od vedcov požadovalo, aby vysvetlili pozorované javy a nie aby predkladali svoje neoveriteľné fantázie o vzniku sveta (teória veľkého tresku) či pôvode života (evolučná teória).

Základy modernej fyziky položil anglický fyzik, matematik a filozof Sir Isaac Newton (1643 - 1727). Ako skutočný vedec sa pridržiaval len pozorovaných faktov a výsledkov experimentov a nepúšťal sa do nepodložených špekulácií. Zároveň si bol vedomý, že svoje bádanie môže rozvinúť len vďaka množstvu poznatkov nahromadených jeho predchodcami.

Aj dnešný stupeň vedecko-technického pokroku sme nedosiahli vďaka evolúcii ľudského druhu, ale jednoducho vďaka historickému hromadeniu poznatkov.

Dnešná „moderná" veda sa však od pôvodného skúmania značne odklonila a namiesto vysvetľovania prírodných zákonitostí života pozorovaných okolo nás, ktoré sa dajú pozorovať a vedecky overovať experimentálne, sa snaží odpovedať aj na otázky pôvodu a príčiny, ktoré sa experimentálne overiť nedajú (ako overíte, čo sa stalo pred miliardami rokov?). Nehľadajú sa už len vedecké odpovede na to, ako veci okolo nás fungujú, ale aj prečo tak fungujú a odkiaľ sa vzali. Rôzne teórie, ako napríklad teória o veľkom tresku, evolučná teória či teória panspermie, sa tak posúvajú až do oblasti náboženského a svetonázorového vnímania. Vznikla viera, že všetko, čomu dnes nerozumieme, veda raz spoľahlivo vysvetlí.

Nezaškodí si pripomenúť vedcov a vynálezcov, bez ktorých objavov by dnešná veda nemohla existovať, so zreteľom na ich ponímanie sveta, v ktorom rozpor medzi vedou a vierou neexistoval.

 

SVET

Katolík Alessandro Volta (1745 - 1827) bol taliansky fyzik známy svojimi objavmi v odbore elektriny. Opísal treciu elektrinu, vynašiel elektrický článok alebo kondenzátor.

Michael Faraday (1791 - 1867), praktizujúci kresťan - evangelikál, zaviedol pojem elektrického, magnetického poľa a elektrických siločiar.

James Prescot Joule (1818 - 1889), anglický fyzik, spoluobjaviteľ zákona o zachovaní energie, objavil závislosť tepla vznikajúceho vo vodiči na veľkosti pretekajúceho elektrického prúdu - Joulov zákon. Joule chápal svoju túžbu študovať vedu ako prirodzený dôsledok jeho kresťanskej viery. Ako neskôr napísal: „Je evidentné, že poznávanie prírodných zákonov neznamená menej ako oboznamovanie sa s vedomím Boha v nich vyjadrených". Bol jedným zo 717 vedcov, ktorý v roku 1864 podpísali Deklaráciu študentov prírodných a fyzikálnych vied v Londýne. Deklarovali v nej svoju dôveru vo vedeckú integritu Biblie.

Lord Kelvin, vlastným menom William Thomson (1824 - 1907), bol škótsko-írsky fyzik a vynálezca. Je po ňom pomenovaná jednotka teploty Kelvin a takzvaný Joule-Thomsonov efekt. Thomson, spolu s ďalšími nematerialisticky založenými kolegami, považoval zákony termodynamiky za mocnú zbraň k oponovaniu darvinistickej evolučnej teórii [4]. Thomson na základe výpočtov veku slnka tvrdil, že termodynamika vyvracia teóriu prirodzeného výberu.

Max Karl Ernst Ludwik Planck (1858 - 1947), nemecký fyzik, profesor teoretickej fyziky na univerzite v Berlíne, zakladateľ kvantovej teórie, sa k sporom veda verzus viera vyjadril nasledovne: „Náboženstvo ako aj veda vyžadujú vieru. Pre veriacich je Boh začiatkom, a pre vedcov je koncom všetkého bádania..." [5].

Blaise Pascal (1623 - 1662) bol francúzsky náboženský filozof, matematik, fyzik, prozaik. Iniciátor kresťanského existencializmu. Pascal tvrdil, že ľudské poznávanie je poznávaním konečného z nekonečného, v ktoré možno iba veriť a cítiť ho, nie však už poznať. Preto sa veľké duše, ktoré nadobudli všetky ľudské poznatky, prinavracajú späť k nevedomosti, odovzdávajú sa zjaveniu a milosti, mystériu. Po Pascalovi bola pomenovaná fyzikálna jednotka tlaku za jeho experimenty s barometrom.

Louis Pasteur (1822 - 1895) bol francúzsky chemik, biológ a lekár. Zakladateľ mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie. Vyvrátil teóriu o spontánnom vzniku života  z neživej hmoty (tzv. samosplodenie - abiogenéza). O Pasteurovi sa historici domnievajú, že bol katolík, prípadne deista alebo agnostik.

Na podnet z diskusného fóra medzi vedcov, ktorí nevideli problém medzi vedou a vierou, zaraďujem aj Gregora Johanna Mendela (1822-1884), moravského kňaza, prírodovedca a biológa nemeckej národnosti, ktorý bol opátom augustiánskeho kláštora v Brne. Bol zakladateľom genetiky, a hoci počas jeho života bol jeho výskum zaznávaný, jeho zákony dedičnosti potvrdili, prijali a preukázali poprední biológovia v roku 1900.

Zo súčasných vedcov uvádzam Wernera Arbera (1929), švajčiarskeho mikrobiológa a genetika, ktorý sa ako historicky vôbec prvý protestant stal predsedom Pápežskej akadémie vied. Arber je emeritným  profesorom mikrobiológie na univerzite v Bazileji. Profesorovi Arberovi bola udelená Nobelova cena za fyziológiu a medicínu v roku 1978. Arber študoval mutácie baktérií, pretože tie majú krátky generačný cyklus (20 minút oproti 20 rokom napr. človeka) a preto reprodukujú enormné množstvá potomkov len za pár dní. Jedna z jeho štúdií vyhodnocuje 10 000 generácií v rôznych podmienkach. S každou populáciou sa spočiatku nahromadila obrovská diverzita, avšak po čase s ďalšími generáciami fenotypické zmeny spomaľovali až dosiahli istú hranicu. Na základe toho sa ukázalo, že genetická variácia ma definitívne limity, čím sa potvrdil výskum kolegu Michaela Behe (1952), iného amerického biochemika.  Arber na základe svojho výskumu genetických mutácií označil genetické mechanizmy produkujúce širokú škálu variácií ako dizajnovo navrhnutú a nie ako produkt darvinistickej evolúcie. Zistil, že variácie často označované ako „mikroevolúcia", majú jasné hranice a nie sú schopné spôsobovať makroevolúciu. Arber sa vo svojich výskumoch utvrdil v presvedčení, že jedine existencia Boha - Stvoriteľa je uspokojivým riešením problému pôvodu druhov.

 

SLOVENSKO

Slovo kresťan sa už pomaly stáva nadávkou. V spoločnosti sa neustále vytvára obraz o kresťanoch ako pomätencoch bez vlastného rozumu, zadubencoch zo stredoveku, ktorí našťastie už čoskoro vďaka poznatkom modernej vedy vymrú. Dobré je si aj u nás, na Slovensku, pripomenúť, za čo všetko v našom živote aj dnes  môžeme ďakovať práve kresťanom.

O očovskom rodákovi Matejovi Belovi (1684 - 1749) encyklopédie zaznamenali, že bol slovenský polyhistor, encyklopedista, filozof, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Diderota.

Celej generácii evanjelikov označovanej ako „Štúrovci" (Štúr, Hurban, Hodža, Chalupka, Botto, Kalinčiak, Kráľ, Matúška a iní) môžeme ďakovať za to, že sa môžete prejavovať a písať vo svojej materinskej reči. V duchu moderných európskych politických ideí štúrovci odmietali feudalizmus, absolutizmus, privilégiá šľachty, maďarizáciu, požadovali suverenitu národa, zásadu ústavnosti a zastupiteľstva. Spomeňme si na nich počas slovenskej hymny počas nadchádzajúcich Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2011 v Bratislave a Košiciach.

Evanjelik Dionýz Štúr (1827 - 1893) bol slovenský geológ a paleontológ, riaditeľ Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Zaoberal sa geologickým mapovaním a fytopaleontológiou Rakúska, Čiech, Moravy a Slovenska.

M. R. Štefánika (1880 - 1919), netreba nijako zvlášť predstavovať. Bol to evanjelik, slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády. Svoje vedecké bádanie zameriaval na astronómiu, vypracoval štúdiu „Spektroskopické skúmanie zatmenia slnka", svoje vedecké práce publikoval vo Francúzsku, kde sa zaradil do parížskeho vedeckého sveta.

Medzi úspešných ľudí pôsobiacich na poli vedy , ktorí dosiahli úspech aj v medzinárodnom meradle, patrí aj katolícky kňaz a farár, rodák z Tajova Jozef Murgaš (1864 - 1929), slovenský vynálezca, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie. Ako prvý na svete uskutočnil prenos hovoreného slova. Svojimi patentmi si získal uznanie celého sveta.

Zoznam osobností vedy a techniky a spôsobov ich nazerania na svet by iste mohol byť oveľa dlhší. Aj vedci sú však len ľudia a ľudia nie sú ani dobrí ani neomylní. Preto zakladať svoj život a postoje na viere vo vedecko-technický pokrok môže byť nebezpečné.

  

Zdroje literatúry:

[1] Wikipedia, www.wikipedia.sk

[2] Peter Kluvánek: Zopár faktov k prípadu Kopernik, 21.10.2009, www.osel.cz

[3] V. Messori: Pensare la storia. Una lettura cattolica dell´ avventura umana.

[4] McCartney, Mark. (2002): "William Thomson: King of Victorian Physics" Physics World, 02 Dec.

[5] Religion and Natural Science (Lecture Given 1937): Scientific Autobiography and Other Papers, trans. F. Gaynor (New York, 1949), pp. 184

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?