Evolúcia na pokračovanie

Autor: Igor Iliaš | 12.2.2011 o 9:30 | Karma článku: 5,37 | Prečítané:  1644x

Úlohou vedeckého bádania je poznávať ako svet okolo nás funguje. Snaha odpovedať na otázky prečo vznikol svet a život, odkiaľ sa vzala hmota a energia, a prečo fungujú prírodné zákony tak ako fungujú, je už krok na pole viery. Myšlienka postupného vývoja živých organizmov z neživej hmoty cez jednoduché mikroorganizmy až po zložité rastlinné a živočíšne druhy prostredníctvom náhodných genetických mutácií počas miliónov rokov, podporená grafmi a peknými obrázkami, dáva uspokojivé odpovede pre materialisticky zmýšľajúceho človeka. Na to, aby sa predpoklady a teória mohli vyhlásiť za fakt, je však potrebné overenie pozorovaním. Ukázalo sa, že to nie je až také jednoduché. V článku v podobe rešerše poukazujem na všeobecne známe dodnes sporné tvrdenia, ktoré pôvodne mali dokazovať evolučnú teóriu.

Problém č.1: Vznik života

Chemická evolúcia učí o prvotnom vzniku života z neživých látok nasledovné: z energie (vo forme blesku alebo  tepla) pôsobiacej na neživú hmotu (jednoduché anorganické látky) spontánne, a v podstate náhodou, vznikol nový život.

V roku 1952 previedol Dr. Stanley Miller experiment v uzavretej nádobe, v ktorej sa nachádzala voda, amoniak, metán a vodík. Pomocou elektrických výbojov stimuloval chemické reakcie, prostredníctvom ktorých vznikli aminokyseliny, aké nájdeme v bielkovinách. Pokus mal potvrdiť chemickú evolúciu, v skutočnosti ju o niekoľko rokov neskôr spochybnil sám autor tohto pokusu. Dr. Gary Parker, biológ a genetik,  okolnosti pokusu opisuje nasledovne: „V skutočnosti sa na prehistorickej Zemi tieto prvky (čpavok, metán) vo veľkom množstve nevyskytovali (čpavok bol rozložený UV žiarením a metán sa v pravekých sedimentoch ílu nenachádza). Pokus prebiehal v atmosfére bez kyslíka, lebo ten by spôsoboval oxidáciu. Z geológie ale vieme, že kyslík bol v atmosfére v každej historickej epoche Zeme.  Navyše, takto vygenerovaná aminokyselina by sa musela sama bez DNA usporiadať do proteínu, aby vytvorila život. Žiadna „prehistorická polievka" teda neviedla k spontánnemu vzniku života."

 

Problém č.2: Nepravdepodobnosť náhodného vzniku života

V roku 1982, britský matematik Sir. Frederick Hoyle  prezentoval dielo Evolution from Space. Po zvážení veľmi malej pravdepodobnosti takejto evolúcie povedal: „Ak niekto postupuje jasne a priamo, bez strachu, že sa odchýli od vedeckého názoru, zistí, že biologický materiál v jeho obrovskom rozsahu a usporiadanosti, musí byť výsledkom inteligentného dizajnu. Inej možnosti niet" [1]. Hoyle vypočítal, že pravdepodobnosť vzniku potrebnej množiny enzýmov pre tú najjednoduchšiu bunku je 1:1040 000. Pretože počet atómov vo vesmíre  je v porovnaní s týmto nekonečne malý (1080), argumentoval, že ani celý vesmír plný „prehistorickej polievky" by nezaručoval, čo i len malú šancu evolučného procesu. Povedal: „Predstava, že nielen biopolyméry, ale celé riadenie živej bunky vzniklo náhodou v primordiálnej polievke tu na Zemi, je obrovský nezmysel."  Hoyle prirovnal náhodný vznik hoci ja tej najjednoduchšej bunky, k tomu že: „Tornádo ženúce sa cez smetisko, poskladá Boeing 747". Tiež prirovnal náhodu vzniku jednoduchého proteínu kombináciou aminokyselín, k slnečnej sústave plnej slepcov, ktorí spolu skladajú Rubikovu kocku. Hoyle bol tiež zástancom spornej teórie „panspermie" o vzniku a pôvode života vo vesmíre.

 

Problém č.3: Neexistencia vývojových „medzidruhov"

Charles Darwin na sklonku svojho života pochyboval o svojej teórii, čo aj vyjadril v jednom zo svojich článkov, kde za najväčší nedostatok vedeckých dôkazov svojej teórie považoval chýbajúce skameneliny, ktoré by dokazovali postupný vývoj od nižších živočíchov k vyšším. Dúfal však, že raz sa nájdu a tým sa jeho teória potvrdí. To sa deje dodnes, vedci po celom svete horúčkovito hľadajú dôkaz - chýbajúci medzičlánok medzi opicou a človekom, prípadne medzi dinosaurom a vtákom. Scenár je v princípe vždy rovnaký: zverejnenie senzačného nálezu skamenenín opo-človeka, ktoré sa často neskôr ukážu byť podvrhom, prípadne vyjde najavo, že sa jedná buď o čisto ľudské, alebo len čisto opičie kosti.  Médiá už neskôr zvyčajne nezverejňujú ďalšie výsledky výskumu, stačí, že sa našiel dôkaz.

David Raup, správca geologických zbierok v múzeu Field Museum of Natural History, vyhlásil: „Dôkazy, ktoré sme našli, sa zďaleka nezlučujú s darwinovským prirodzeným výberom tak, ako by sme si priali ... V súčasnej dobe máme štvrť milióna skamenelých druhov živočíšnych organizmov, ale situácia sa takmer nezmenila. Stopy, ktoré evolučný proces zanechal, sú prekvapivo plné medzier a je iróniou osudu, že máme dokonca menej evolučných medzičlánkov ako sme mali v Darwinovej dobe ... Darwinov problém tak zatiaľ nebol vyriešený." [10]

Príroda neposkytuje dostatok dôkazov o existencii prechodných foriem a druhov medzi jednotlivými vývojovými stupňami od prvej živej bunky až po človeka. Viaceré objavy chýbajúcich medzičlánkov v evolúcii sa ukázali ako podvrh (napr. Piltdownský človek, človek  z Nebrasky, Neandertálsky človek, Pekinský človek, či „dino-vták" Archaeoraptor).

 

Problém č.4: Prečo nevznikajú nové živočíšne druhy?

Evolučná teória je predstavou o vzniku rôznych foriem života cestou náhody, prirodzeného výberu, mutácií a dlhých časových období. Podľa tejto teórie život na Zemi vznikol náhodou, vývoj smeruje neustále od najprimitívnejších foriem života k čoraz dokonalejší až dodnes. Problém je, že vznik žiadneho nového druhu dodnes nebol zaznamenaný. Hoci jednotlivé plemená psov sa od seba značne líšia, geneticky ostáva pes stále psom. Bez ďalšieho šľachtenia by sa všetky plemená postupne vrátili k svojej pôvodnej forme. Kríženci dvoch druhov rastlín, označení ako nový druh, sú novým druhom len na papieri. U vyšších organizmov, kde je generačná doba jeden rok, je to pochopiteľné, ale ani u mikroorganizmov, kde je generačná doba niekoľko desiatok minút, nebol za 150 rokov pozorovaný žiadny nový druh. Octová muška, vhodný model pre genetikov, je pestovaná 50 rokov v tisícoch chovov a podrobovaná vplyvom rôznych mutagénov. Boli pripravené rôzne odrody, ale žiadny nový druh a ani nový enzým sa nezistil.

 

Vedecké podvrhy

Prehľad najznámejších podvrhov, ktoré mali dokázať vývoj človeka z opice, resp. evolučnú premenu dinosaurov na vtákov.

 

Piltdownský človek

V roku 1912 došlo v Anglicku k senzačnému objavu chýbajúceho medzičlánku medzi človekom a opicou - nálezu lebky a čeľuste pripomínajúcich spolovice človeka, spolovice opicu. Do roku 1953, keď vyšlo najavo, že išlo o podvod - lebku poskladanú z rôznych živočíšnych druhov, stihlo vyjsť už 150 vedeckých publikácií na túto tému [3]. 

Viac v článku „Omyly, žarty a podvody vo vede" od Alexandra Ača.  

 

Človek  z Nebrasky

Človek z Nebrasky bolo pomenovanie populárnou tlačou pre druh „Hesperopithecus haroldcookii", údajného druhu opice.  Hesperopithecus znamená „opica západu" a mala predznamenávať druh prvého vyššieho primáta v Severnej Amerike. Aj keď sa tu nejedná o úmyselný podvod, klasifikácia sa ukázala ako chybná. Tento druh pôvodne opísal Henry Fairfield Osborn v roku 1922 na základe jedného zuba nájdeného v Nebraske rančerom a geológom Haroldom Cookom v r. 1917. Ilustráciu druhu H. Haroldcooki zhotovil umelec Amedee Forestier, ktorý načrtol kresbu na základe proporcií druhov „Pitecantropus" (nový človek vzpriamený - Homo Erectus), a Jávskeho „opo-človeka" pre ilustrované vydanie London News. Osborn nebol ilustráciou veľmi nadšený, nazval ju „výplod predstavivosti bez vedeckej hodnoty, a nepochybne nepresnou". Ďalšie práce v teréne v roku 1925 odhalili skutočnosť, že zub bol nesprávne identifikovaný. Našli sa aj ďalšie časti kostry. Na základe týchto novo nalezených častí sa ukázalo, že zub nepatril ani človeku ani opici, ale fosílii vyhynutého druhu prasaťa nazývaného Prosthennops a jeho priradenie k opici bolo odvolané vo vedeckom časopise Science v roku 1927. Napriek tomu, že zatriedenie H. haroldcookii nebolo vo všeobecnosti vo vedeckej komunite akceptované, a že zaradenie druhu bolo prehodnotené o dekádu neskôr, zástancovia kreacionistickej teórie uvádzajú tento fakt ako príklad vedeckých omylov a uvádzajú ho ako príklad podkopania dôveryhodnosti paleontológie a teórií o ľudskej evolúcii, a tiež ako príklad ako chabo sa skúmajú fakty, prípadne ako ľahko sa prijímajú za všeobecnú pravdu [4].

 

Neandertálsky človek

Prevratný archeologický podvod bol odhalený v Nemecku.  Vyšlo najavo, že profesor Reiner Protsch von Zieten z Frankfurtskej univerzity systematicky klamal o veku kostí ktoré našiel, vyhlasujúc ich vek za oveľa vyšší než v skutočnosti.  Pri jednej príležitosti tvrdil, že kosť je stará 21 300 rokov, no v skutočnosti mala len 1 300 rokov.  Časopis Guardian o tom píše: „Obraz o modernom človeku v antropológii medzi rokmi 40 000 a 10 000 rokmi dozadu bude musieť byť prehodnotený," hovorí Thomas Terberger, archeológ, ktorý podvod odhalil.  „Práca profesora Protscha vyzerá ako dôkaz faktu, že moderní ľudia a Neandertálci sa vyskytovali spolu, a možno dokonca mali spolu deti.  To sa teraz javí ako nezmysel." Profesor Protsch očividne začal svoju kariéru ako falšovateľ po návrate zo štúdii v Amerike pred desaťročiami keď si uvedomil, že nie je schopný pracovať s datovacím strojom pracujúcim na báze uhlíkovej metódy. A tak si začal vek vecí jednoducho vymýšľať [5].

 

Pekinský človek

V roku 1985 antropológ Russell Ciochon a ďalší v časopise Nature publikovali článok vyhlasujúci fosílie sánky a zuba nájdených v jaskyni Longgupo v Číne za dôkaz novej formy človeka, ktorý sa mal usídliť v čínskej provincii Sichuan pred 1,9 miliónmi rokov. Medzi evolucionalistami to spôsobilo to veľké vzrušenie, významnosť tohto objavu bola dvojaká: a) Tento nový druh človeka mal byť v evolúcii niekde medzi Homo habilis a Homo erectus; b) Fosílie naznačovali fakt, že človek žil v Ázii takmer o 1 mil. rokov skôr než sa predtým predpokladalo. Ale ako to už často krát býva s dramatickými evolucionistickými objavmi, aj táto fosília sa ukázala ako niečo oveľa menej významné. Russel Ciochon v časopise Nature v júni 2009 pripúšťa, že pozostatky vôbec nie sú ľudského pôvodu. A nikdy neboli. Jedná sa jednoducho o pozostatky opice, ktoré doteraz neboli identifikované. Ciochon im dal pomenovanie „mysteriózna opica" [6].

 

Ernst Haeckel a jeho umeleckého stvárnenia embryí v rôznych vývinových štádiách

Vo všeobecnom povedomí máme niekde v hlave obrázok embryí rôznych druhov živočíchov (rýb, králikov, hydiny, dobytka, prasiat i ľudí) porovnávaných v priebehu rôznych štádií vývoja. Mnoho ľudí dodnes verí tomu, že ľudské embryo má v istom štádiu vývoja žiabre. Niet divu, Haeckelove ilustrácie boli (alebo ešte stále sú?) súčasťou učebníc prírodopisu. Až v roku 1997 bolo v odbornom časopise Anatomy and Embryology opísané reálne porovnanie embryí stavovcov s kresbami, ktoré vytvoril Haeckel. Slávny profesor jednoducho klamal, znaky, ktoré boli v rozpore s jeho teóriou, v kresbách jednoducho vynechal a naopak pridal tie, ktoré jeho tvrdenia podporovali [9].

Viac v článku Milana Koukala „Učebnice lhaly 120 let"  publikovanom v časopise 21. Století - Revue objevu, vedy, techniky a lidí. 

 

Archaeoraptor

Martin Kundrát a Jaroslav Mareš v časopise 21.STOLETÍ - Revue objevú, vědy, techniky  lidí, [8] píšu o podnikavom čínskom podvodníkovi, ktorý vyrobil chýbajúci článok evolučnej línie medzi dinosaurami a vtákmi. Opäť išlo o zlepeninu kostí rôznych druhov. Objav bol publikovaný v roku 1999  v časopise National Geographic. Neskôr bol podvod odhalený, ale  vo všeobecnom povedomí však už spojovací článok medzi vtákmi a dinosaurami ostal. Tomu sa tiež hovorí veda a tí, čo takéto dôkazy spochybňujú, sú označovaní za ignorantov [7].

Viac o rôznych teóriách a domnienkach ohľadom premeny dinosaurov na vtákov v článku „Kdy dinosaurům narostlo peří" .

 

Na záver citát Sira Arthura Keitha, škótskeho odborníka na anatómiu a antropológiu, niekdajšieho prezidenta Kráľovského antropologického inštitútu Veľkej Británie a Írska: "Evolúcia je nedokázaná a nedokázateľná, veríme jej preto, že jediná druhá možnosť je špeciálne stvorenie, a to je nemysliteľné".

 

Zdroje literatúry: 

  1. Hoyle, Fred, Evolution from Space, Omni Lecture, Royal Institution, London, January 12, 1982; Evolution from Space (1982) pp 27-28 ISBN 0894900838; Evolution from Space: A Theory of Cosmic Creationism (1984) ISBN 0671492632]
  2. Běhal V.: Mode of Action of Microbial Bioactive Metabolites. Folia Microbiol. 51, 359, 2006
  3. Mgr. Alexander Ač. Doktorand na Ústave systémovej biológie a ekológie AVČR:  Omyly, žarty a podvody vo vede, In: Žurnál, 12. November 2008
  4. www.wikipedia.org  (voľný preklad)
  5. Alex | 20. február 2005, http://www.museumofhoaxes.com
  6. Nature 459, 910-911 (18 June 2009): The mystery ape of Pleistocene Asia; Origins: Oldest Asian Hominins? Never Mind; National Geographic (June 17, 2009): Early 'Human' Is Ape After All, Discoverer Decides; Nature 378 No. 6554 (16 November 1995): Early Homo and associated artefacts from Asia
  7. Ing. Vladislav Běhal, DrSc: Inteligentní plán nebo darwinismus, http://www.vlbehal.wz.cz/
  8. Martin Kundrát, Jaroslav Mareš : Kdy dinosaurům narostlo peří , 21.Století, 22. 06. 2004
  9. Milan Koukal: Učebnice lhaly 120 let ,  (19. 08. 2005) 21. Století, Revue objevu, vedy, techniky a lidí
  10. David M. Raup: Conflicts Between Darwin and Paleontology", in Field Museum of Natural History Bulletin, vol. 50, str. 25

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?