Evolučná teória, hoci sa bežne vyučuje na školách ako fakt, ostáva stále nepotvrdenou teóriou. Teória sa stala medzičasom vedeckou dogmou, nespochybniteľným náboženstvom, a každý nález skameneliny musel byť vysvetlený tak, aby sa zhodoval s predpokladanou geologickou časovou stupnicou skamenelín. Akýkoľvek pokus mať iný názor je vopred označený za nevedecký. Zaujímavé, ako sa náboženské pojmy „popieranie (heréza)" a „blud" udomácnili na tzv. vedeckej pôde, ktorá sama seba často krát stavia do protikladu s vierou. Aj v otázkach globálneho otepľovania sa pýtame: „Veríš na globálne otepľovanie?". A až príliš často lietajú vzduchom obvinenia typu „popierač" či „klimatický skeptik". Emisné povolenky sa stali novodobými odpustkami. Ako si v stredoveku rímsko-katolícka cirkev vymyslela odpustky na financovanie chrámu sv. Petra a ľudia si tak kupovali kratší čas v očistci, tak si dnes znečisťovatelia uľavujú na svedomí nákupom emisných kreditov. Mimochodom, rímsko-katolícka cirkev sa žiaľ dodnes praxe predávania odpustkov nezbavila. V stredoveku kvôli tomu vznikla reformácia (hovorte nám evanjelici), kto však zreformuje modernú vieru vo všemocný vedecko-technický pokrok, nevedno.
Späť k evolúcii. Paleontológovia našli viacero skamenelín, ale tieto celý problém iba prehĺbili. To, čo paleontológovia objavili, nebola postupná zmena, ale stálosť a okamžité objavenie sa hotových druhov. Žiadne medzičlánky. Doteraz neobjasnenými ostáva mechanizmus vzniku života z neživej hmoty, nepravdepodobnosť náhodného vzniku života v podobe fascinujúco zložitých štruktúr DNA, či problém tzv. Kambrickej explózie života na Zemi (väčšina živočíšnych kmeňov a tried sa náhle objavila ako hotové a plne vyvinuté druhy v dobe tzv. raného kambria, chýbajú Darwinom predpokladané prechodné články, ktoré by mohli vyplniť mnoho medzier medzi vývinovými skokmi). Hoci z evolučnej teórie vyplýva, že nové živočíšne druhy by mali vznikať neustále, doteraz sa nepodarilo pozorovať vznik žiadneho nového druhu. A to ani u mikroorganizmov, kde je generačná doba niekoľko desiatok minút. Octová muška, vhodný model pre genetikov, je pestovaná 50 rokov v tisícoch chovov a podrobovaná vplyvom rôznych mutagénov. Boli pripravené rôzne odrody, ale žiadny nový druh a ani nový enzým sa nezistil. Často krát uvádzané mikroorganizmy odolné voči antibiotikám nevytvárajú nové enzýmy alebo bielkoviny, ale preberajú ich od mikroorganizmov, ktoré ich majú vo svojom genetickom materiáli [Zdroj: Běhal V.: Mode of Action of Microbial Bioactive Metabolites. Folia Microbiol. 51, 359, 2006].
Medzi zástancami a odporcami evolučnej teórie sa vedie kultúrna vojna. Na oboch frontoch sa zverejňujú stále nové senzačné objavy skamenelín potvrdzujúce ich presvedčenie. Vyskytli sa už aj mnohé podvrhy a neskôr vyvrátené mylné zatriedenia objavených druhov. Podvrhy a omyly sa vyskytli aj v súvislosti s datovaním veku skamenelín. Otázna je aj presnosť bežne používanej rádiouhlíkovej metódy datovania, ktorá sa používa na stanovenie veku organických zvyškov (napr. v archeológii). Metóda by mala dávať presné výsledky pri určovaní veku spätne maximálne do 50-60 tisíc rokov. Datovanie vývojových epoch Zeme v miliónoch rokov ostáva preto otázne. Navyše, domnienky o rôznych predchodcoch človeka a historickej epochy ich pôvodu sa až príliš často menia a prehodnocujú.
Nie som biológ ani archeológ. Ako dôkaz vývinu človeka z opice sa mi v médiách ako laikovi často krát predkladá veľké množstvo spoločných znakov človeka a šimpanza, vrátane DNA. Človek má však veľké množstvo spoločných genetických znakov aj s červami či hubami. Znamená to, že červy a opice sú našimi spoločnými predkami? Alebo že máme spoločného konštruktéra? Iný pozoruhodný fakt, ktorý sa laickej verejnosti už bežne nepredkladá je, že genóm človeka nie je najväčší (genóm je súbor prvkov genetickej konštitúcie jedinca, ktoré sú lokalizované bunkovom jadre). Napríklad rastliny majú skoro o dva rády rozsiahlejší genóm. Čo mám ako laik vyvodiť z tejto informácie?
Napadla ma analógia zo sveta ľudí: auto a kolobežka majú spoločné znaky - kolesá, ložiská, volant. Znamená to, že auto sa vyvinulo samé z kolobežky s bicyklom ako vývojovým medzičlánkom? Že ku kolobežke v priebehu miliónov rokov samovoľne pribúdali kolesá, karoséria, sklá, sedačky, prevodovka, karburátor, valce motora, a že jedného krásneho jarného dňa náhodne preskočila iskra a motor prvý krát naštartoval, čím získalo auto konkurenčnú výhodu oproti pomalším bicyklom a kolobežkám?
Veľmi zaujímavá je práca slovenského informatika Ing. Pavla Lamačku, PhD. pod názvom „Prehodnocovanie Darwinovej teórie - Časová analýza" (HiSys, Bratislava 2010). Použijúc údaje molekulárnej genetiky a metódy teoretickej informatiky, konkrétne metódy výpočtovej zložitosti, je v tejto práci dokázané, že evolúcia podľa Darwina by potrebovala o miliardy rádov viac času, než je predpokladaný vek Zeme. Značí to, že evolúcia podľa Darwina je neuskutočniteľná.
Nabudúce niečo viac o známych problémoch evolučnej teórie a tiež o podvrhoch, ktoré ju mali dokazovať.
