Generácia našich rodičov, to bolo iné. Antikoncepcia nebola bežne dostupná a ak bola, tak sa hanbili si ju kupovať. Preto nešpekulovali či mať alebo nemať, alebo kedy mať deti. Jednoducho ich mali, a keď dievča otehotnelo, bola svadba. O to sa už rodičia postarali. Nevravím, že to takto bolo lepšie. Vzniklo tak kopec nepodarených manželstiev z donútenia, následkom toho množstvo rozvodov a nešťastných detí, ktoré tým trpia až dodnes, hoci si to častokrát ani neuvedomujú. Veď čoho sa dnes bojí mladá žena, či mladý muž? Má frajera/frajerku, obaja majú prácu, majú kde bývať, netrpia nedostatkom. A predsa, manželstvo nie. Vraj papier nepotrebujú a majú sa aj tak radi. Stále je tu model rodičov - manželstvo zo zotrvačnosti či z donútenia. Poznáte to. Tichá domácnosť, vzájomná úcta dávno zabudnutá, nevera, ekonomické či citové vydieranie. Nikto predsa nechce takto dopadnúť.
A tak odpoveď je u nás, dnešných tridsiatnikov, väčšinou rovnaká: ešte sa nechcem viazať, najprv byt, práca, potom deti. Manželstvo je len papier, k láske ho nepotrebujeme. Žijeme tu a teraz, uvidíme, čo bude zajtra. A kedykoľvek sa môžeme pobrať každý svojou cestou.
Ale nie je to tak. Sobáš nie je len papier. Je to deklarácia, verejné priznanie. Muž, toto je pre teba: vzmuž sa! Ak hovoríš, že máš svoju frajerku rád, prečo sa k nej nepriznáš? Prečo sa brániš povedať: tu som, chcem ťa, v dobrom i zlom. Nie len tak, medzi štyrmi očami, keď ide o sex. Verejne, pred rodinou. A písomne, pre prípad krátkej pamäti. Chcem ťa nielen na chvíľu, kým to mne vyhovuje. Pred svedkami priznať: áno, túto chcem, a budem s ňou aj keď nebude dobre. Preto nie je sobáš len papier. Veď keby bol, dávno by si všetci túto formalitu vybavili a nebránili by sa jej. Áno, je to aj záväzok. Ale čo je lepšie: žiť s vedomím, že ma môj partner môže kedykoľvek vymeniť, že sa musím o seba neustále starať, aby som sa mu nezunovala, vymýšľať stále nové preoblečenia a role? Žiť v neustálom strehu a strachu? Tento boj sa nedá vyhrať, pretože mladšia a krajšia sa vždy nájde.
Žena, toto je zas pre teba: že ste to už veľakrát skúšali a nevyšlo to? Možno to nevyšlo práve preto, že možnosť pozrieť sa po inom partnerovi a skúsiť, či sa nenájde predsa len lepší tu vždy bola. Ten manželský papier je o tom, že už som si vybrala(a), a že už nebudem hľadať inde.
Z manželkinej strany by bolo otroctvom snažiť sa celý život získať manželovu priazeň, snažiť sa a čakať, či už, alebo či ešte stále je dosť dobrá a či už urobila dosť na to, aby ju muž prijal. Normálne je to naopak – muž ubezpečí ženu o svojej láske a priazni hneď na začiatku. A na takejto dôvere sa dá stavať. Manželstvo nie je vyvrcholením príbehu hollywoodskej dvojice z romantického filmu, nie je to úspešné zvládnutie skúškového obdobia. Je to len začiatok dlhého príbehu.